Pezinok
V okolí Pezinka je vyvinutých niekoľko typov mineralizácií s bohatou históriou ich ťažby od začiatku 14. storočia, kedy sú zachované prvé písomné zmienky o ťažbe zlata v tejto oblasti s prestávkami až do roku 1992, kedy tento rok možno považovať za ukončenie ťažby rúd v Pezinku. Pestrosť rudných mineralizácií robí túto lokalitu jednou z najzaujímavejších na území Slovenska. Samotné rudné telesá (s antimonitovou a pyritovou mineralizáciou) predstavovali pomerne rozsiahle ložiská aj v porovnaní s inými ložiskami na Slovensku. Napríklad rudné teleso pyritu na ložisku Augustín je najväčším rudným telesom v Malých Karpatoch s dĺžkou viac ako 1000 m a mocnosťou 60-80 m. Jednotlivé typy rúd boli počas rôznych období s väčšou alebo menšou ekonomickou úspešnosťou ťažené podľa vývoja dopytu a ostatných faktorov. Ako prvá začala v stredoveku ťažba zlata, neskôr od konca 18. storočia sa začína ťažiť aj pyrit a antimonit vyskytujúci sa na viacerých pomerne rozsiahlych ložiskách. Avšak dá sa povedať, že ťažba bola zisková iba počas krátkych období a počas ostatných období bola prevažne finančne dotovaná, resp. v novších obdobiach po vyťažení rudných telies bola orientovaná na prieskum a ťažbu pokračovania rudných štruktúr a vyhľadávanie nových rudných telies.
Pernek
Hydrotermálna mineralizácia
Oloveno-zinková hydrotermálna mineralizácia
Podbanská dolina, Gašparová, Pod Babou
Vystupuje asi 2,5 km ja JV od Perneka, v oblasti asi 1 km na Z až SV od Pezinskej Baby v Podbabskej doline, v údolí potoka pozdĺž východných svahov Gašparovej. O Pb-Zn-zrudnení nie sú z minulosti žiadne správy, menšie prieskumné práce tu prebiehali pravdepodobne koncom 19. storočia, údajne sa tu hľadalo zlato. Z banských prác najvýznamnejšia bola štôlňa Mikuláš, ktorá sledovala nepravidelnú spodnú (dolnú) žilu až šošovku severojužného smeru a štôlničky v blízkosti štôlne Gašpar (asi 500 m na JZ od predchádzajúcej, v smere hore údolím), ktoré sledovali hornú žilu, resp. strmo uklonený žilník SSV-JJZ smeru. Mocnosti žíl sú variabilné, najčastejšie od 0,05 do 0,3 m, max. do 0,5 m, sledovali sa v dĺžke do 15-20 m, max. do 50 m. Situované sú v prechodnej zóne medzi rulami a bridlicami (svormi, resp. fylitmi). Sulfidy sú rozptýlené, aj v podobe hniezd alebo úzkych 0,5 cm mocných zón a ojedinele aj žiliek, hlavne na okrajoch kremennej žiloviny. Kvantitatívne zastúpenie sulfidov je nepatrné, prevláda sfalerit nad galenitom a ďalšími rudnými minerálmi.
Kuchyňa
Pyritová mineralizácia
Produktívna zóna Köberling-Skalnatá-Kuchynská dolina
Na území Kuchyne sú na viacerých miestach v horninách pezinsko-perneckého kryštalinika rozptýlené impregnácie a disperzie pyritového zrudnenia rozličných genetických typov. Vystupujú v produktívnej zóne Köberling-Skalnatá-Kuchynská dolina, ako aj v širšej oblasti chotára na V až JV od Kuchyne. Ide o ložiská a zrudnenia v Modranskej doline, medzi Dolným a Horným Drevárom a pri ľavom prehu potoka; na Z až SZ od Skalnatej (kóta 715), 500 m južne od Drevára (kóta 398); v oblasti Gajdoša (kóta 653); Kuchynskej Baby (kóta 646) a medzi Kostolným potokom (chotár Perneka) a Schwanzbachom. Slabé impregnácie sa nachádzajú aj na Sb-ložisku v doline Švansbach (Schwanzbach), 600 m na S od Drevára (kóta 446).
Častá
Hydrotermálna mineralizácia
Prudký vŕšok – baňa Mária
Častianske ložisko je situované na svahu Prudkého vŕšku, asi 1,5 km na SSZ od obce. Podľa starých archívnych prác sa tu nachádzala baňa Mária, ktorá mala dve štôlne: spodná Sivá baňa (Klement štôlňa) a horná Červená baňa. Rudné žily sú v grafitických fylitoch harmónskej série, majú medzivrstevný, šošovkovitý charakter so smerom SZ-JV, podľa iných autorov smer ZSZ-VJV so sklonom 50° na Jalebo 30° na JZZ. Mocnosť žíl dosahuje 1-3 m, priemerne 0,5 m. Hlavná časť ložiska pozostáva z niekoľkých paralelne prebiehajúcich kremenných alebo kremenno-ankeritových žíl so sulfidmi. Ide o dve samostatné žili – Horná Mária a Spodná Mária, ktoré sú vzdialené od seba asi 20 m. Žily smerom k podložiu sú bohatšie na Ag a Ni. Tretia žila je kremenná, s hniezdami pyritu. Mineralizácia sa viaže na hydrotermálnu fázu granitovej intrúzie varískeho plutonizmu. Ide o mineralizáciu typu Pb-Zn (Cu-Ag)-formácie, ktorá vznikla v štyroch prínosových periódach: 1. kremenno-sulfidickej, 2. karbonátovej, 3. pyritovej a 4. polymetalickej kremenno-karbonátovej s kyzmi a Cu-Ni-minerálmi. Tretia a štvrtá prínosová perióda má pomerne zvýšenú termálnosť roztokov.
Modra
Hydrotermálna mineralizácia
Oblasť Modry, Harmónie a Pieskov
V oblasti Modre, Harmónie a Pieskov sa nachádzajú z obdobia 17-19. stor. početné a pomerne rozsiahle kutacie, niekoľko 100 m dlhé banské diela, orientované na vyhľadávanie zlata, prípadne iných rúd. Situované sú jednak v granitoidných horninách, v ktorých sledovali pravdepodobne zlatonosné drobné hydrotermálne žily kremeňa, prípadne žilky aplitov a pegmatitov, jednak v spodnotriasových kremencoch, v ktorých však nemali dostatočné geologické opodstatnenie. Na prítomnosť Au-mineralizácie sa usudzuje iba z archívnych a tradovaných správ, v novšom období sa nepotvrdila.
Pri vyhľadávaní zlata sa v minulom storočí na jednom mieste zistil výskyt zlato-oloveného zrudnenia tvoreného zlatonosným galenitom. Nachádza sa niekoľko desiatok metrov na SV nad kameňolomami Kamenného (Harmónskeho) potoka neďaleko Harmónie.
Jablonové
Sedimentárna mangánová mineralizácia
Tento typ mineralizácie je vyvinutý v jurských vrchnoliasových (toark) mariatálskych bridliciach obalovej série Malých Karpát v oblasti medzi obcami Borinka a Jablonové, nachádza sa na viacerých miestach aj v chotári obce Jablonové.
Sedimentárne Mn-rudy sa vyskytujú na JV od obce v doline pod horárňou Skalka, pri ceste na Turecký vrch, pod Tureckým vrchom „Na Hutňach“. Tvoria až 1 m mocné polohy v mariatálskych bridliciach. Kutacie práce pri Jablonovom sa začali r. 1874. Rudy sa ťažili krátky čas začiatkom 20. storočia na východoch , ťažili sa iba počas 1. svetovej vojny. Ruda obsahovala 20-30 % Mn a 10-15 % Fe, priemerný obsah Mn v rudách bol okolo 8-10 %. Primárne zrudnenie možno priradiť k manganitovej fácii s laterálnymi a faciálnymi prechodmi do fácie pyroluzitovej a karbonatickej. Z ekonomického hľadiska je bezvýznamné.
Lokalita Skala leží 100 m južne od kóty 401,8 m n. m., ktorá je západne od vrchu Skala, 8 km severovýchodne od Stupavy alebo 7 km východojuhovýchodne od Lozorna. Staré prieskumné práce pozostávajú z dvoch píng a dvoch háld. Nie je jasné, kde bola stará štôlňa.
Limbach
Hydrotermálna mineralizácia
Štôlňa Ernest
Ide o neveľké banské dielo cca 2-2,5 km na JV od lokality Pezinok-Staré mesto na okraji bratislavského granitového masívu v doline Limbašského potoka oproti asfaltovej ceste. Nijaké archívne údaje o ňom nie sú. Jedná sa o novoobjavenú haldu a štôlňu (pomenovanú podľa dňa nálezu).
Najstaršou epigenetickou rudnou mineralizáciou v štôlni Ernest sú zlatonosné sulfidy arzenopyrit a pyrit. Podľa všetkých znakov v celom rudnom revíre ide o rovnaký (totožný) typ mineralizácie, aký sa opísal z blízkeho ložiska Pezinok-Staré mesto a Pezinok-Kolársky vrch. V neskoršej literatúre je vyčlenená ako samostatná - najstaršia 1. hydrotermálna perióda. Mossbauerovská spektroskopia vzoriek z Kolárskeho vrchu ukázala, že sa Au v sulfidoch chemicky viaže v mriežke v ,,nemetalickej forme".
Lozorno
Sedimentárna mangánová mineralizácia
Lokalita Červený domček
Tento typ mineralizácie, vyvinutý v liasových mariatálskych bridliciach obalovej série Malých Karpát v oblasti medzi obcami Borinkou a Jabloňovým, nachádza sa na viacerých miestach aj v chotári obce Jablonové.
Mn-zrudnenie v chotári obce je dobre vyvinuté v revíre Červený domček, 3 km na S od Borinky, na rozhraní stupavského a lozornianskeho chotára. Poloha zrudnených maritálskych bridlíc tu má pravú mocnosť asi 100 m pri šírke asi 200 m. Celkový rozsah však nie je známy. Jemne dispergované zrudnenie na ne viazané je chudobné, dosahuje priemerne asi 3-4 % Mn a 7-8 % Fe. Bohatšie akumulácie s obsahom až do 20 % Mn vytvárajú pretiahnuté šošovkovité telesá, slojčeky 0,3-2 m mocné a 10-70 m dlhé, vystupujúce ako normálne stratigrafické vložky v slabo zrudnených mariatálskych bridliciach. Primárne zrudnenie možno priradiť k manganitovej fácii s laterálnymi a faciálnymi prechodmi do fácie pyroluzitovej a karbonatickej.
Marianka
Bridlica (ťažená banským spôsobom)
Okolie Marianky bolo už v dávnej minulosti známe výskytom bridlice, ktorú hlavne miestni obyvatelia „lámali" pre vlastnú potrebu, ako materiál na dlažby, obklady, oplotenia, oporné múriky alebo pre stavbu pivníc.
Počiatky histórie ťažby bridlice v Marianke siahajú už do 17. storočia, keď sa hovorí o „baniach na rudu". Možno to dokázať' na nedávno objavenej pivnici a z nej pokračujúcej štôlne v Mariánskom údolí.
Šifrová jama
Miesto, na ktorom sa v minulosti v Marianke povrchovo ťažila bridlica, bolo pomenované ako tzv. Šifrová jama. Nachádza sa na severovýchodnom okraji Marianky. Názov Šifrová jama vznikol z nemeckého slova Schiefer – bridlica.
Stupava
Sedimentárna mangánová mineralizácia
Mangánové zrudnenie v Malých Karpatoch sa nachádza medzi Borinkou, Stupavou, Lozornom a Jablonovým. Zrudnenie bolo objavené približne v rokoch 1870-1874. V roku 1874 už boli udelené výhradné práva na kutacie práce v chotári obce Jablonové a na ich základe v tom istom roku aj banské polia Michal a Klaudína ťažiarstvu Sv. Augustín z Cajly. V roku 1886 máme prvý krát zaznamenanú ročnú ťažbu. Jedná sa o množstvo 20.000 kg mangánu z jablonských baní Michal a Klaudina, v ktorých v tom čase pracovalo 8 pracovníkov. Ťažba sa udržala s istými prestávkami až do roku 1985, keď dočasne zanikla. V oblasti Jablonového a neskôr aj Lozorna vykonávala kutacie práce Západouhorská montánna spoločnosť, ktorá vznikla zlúčením staršieho banského majetku a práv L. Fischauera a F. Krásu, výrobcov chemikálií a farieb z Viedne. Neskôr bolo sídlo spoločnosti preložené priamo do Jablonového. Od roku 1903 stúpla ťažba z 60.000 kg ročne na maximum 4.110.100 kg v roku 1907. V roku 1910 pracovala Západouhorská montánna spoločnosť s jedným predákom a šiestimi robotníkmi a okrem nej mal 40 výhradných kutieb na území Stupavy a Borinky W. Strasser z Budapešti. Ťažba tu prebiehala až do začiatku I. svetovej vojny.
Rača (Bratislava III)
Limonit
Veľká Baňa
Na viacerých lokalitách v Malých Karpatoch sa vyskytoval a ťažil limonit. Z ústia tzv. Rudolf štôlne, nachádzajúcej sa v chotári obce Jablonové, kde sa ťažil pyrit sa s najväčšou pravdepodobnosťou ťažil aj limonit (hnedeľ). Podľa dobových záznamov sa ho tu vyťažilo 195 centov (10,9 tony). Limonit sa taktiež vyskytoval v oblasti Perneka (vrchy Sekile, Cymbal) a pri Rači. Pyritové štôlne, ktoré boli otvorené na potoku za pezinskými kúpeľmi obsahovali pomerne slušné množstvo hnedeľa. V roku 1881 sa v okolí Borinky pokúšalo ťažiť limonit aj ťažiarstvo August pyritovej bane na Cajle. Kutacia štôlňa bola však vyrazená len do dĺžky 19 metrov. Zaznamenané boli dokonca 10 cm silné žilky hnedeľa. V roku 1913 bolo banskému podnikateľovi W. Strasserovi z Budapešti zaregistované banské pole Viliam na nerast hnedeľ. V roku 1929 mala napríklad Banská a hutná spoločnosť v Moravskej Ostrave zaregistrovaných až 65 výhradných kutísk v obciach Stupava-Pajštún (Borinka), Mariathal (Marianka)-Lamač a Bystrica pri Bratislave (Záhorská Bystrica).
Rohožník
Vápenec
Štôlne pod kameňolomom Vajarská
Nachádza sa SVV od obce Rohožník, v južnej časti vrchu Vajarská (kóta 430) pod kameňolomom Vajarská. Štôlňa Vajarská I je dlhá cca. 150 m. Nachádza sa v brekciovatených, silne rozpukaných vápencoch. Miestami sú zachované zvyšky pôvodnej výdrevy. Štôlňa slúžila na prieskumne účely kameňolomu rohožníckej cementárne. V blízkosti sa nachádzajú ďalšie štôlne.
LITERATÚRA:
LEHOTSKÁ, B., 2002: Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch I. Katalóg zimovísk netopierov
Smolenice
Hydrotermálna barytovo-sulfidická mineralizácia
Jahodník
Z okolia obce, západne od časti Smolenická Nová Ves (Neštich) sú dávnešie známe výskyty, resp. ložiská barytu. Vystupujú hlavne na kopci Jahodnik, asi 600 m na Z od rybníka Škarbák (Škrabák) a kopci Zabité, asi 1,5 km na SZ od uvedeného rybníka; v nepatrnej miere aj v širokom okolí týchto lokalít a v lome pri Lošonci. Baryt tvorí žily, žilky a menej drobné šošovky až impregnácie, ktoré vypĺňajú kontrakčné trhliny v spodnotriasových (verfénskych) a podľa novších výskumov v permských pórovitých melafýroch, mandlovcoch a melafýrových porfyritoch druhej vulkanickej fázy, v okrajových častiach telies eruptívneho komplexu. Žily vychádzajú na povrch, sú niekoľko desiatok metrov dlhé, sledovateľné na vzdialenosť' 50-100 m s hĺbkovým dosahom do 100 m. Mocnosť je veľmi premenlivá, kolíše medzi 10-35 cm, v miestach nadurenia dosahuje až 0,8-1 m. Ich smer a sklon sú veľmi variabilné. Miestami sú tektonicky silne porušené a roztrieštené. Sprevádza ich slabá sulfidická Cu-mineralizácia. Povrch dutín a puklín často pokrývajú povlaky kysličníkov Fe, Mn a Al. Okolité horniny sú hydrotermálne premenené. Mineralizácia vznikala pravdepodobne v posledných štádiách magmatickej činnosti, na prechode do hydrotermálnej fázy, väčšinou sa považuje za hydrotermálnu, geneticky viazanú na melafýrový vulkanizmus a zaraďuje sa k formácii barytových žíl až impregnácií v lávových prúdov melafýrov.
Malé Karpaty