Jablonové
Sedimentárna mangánová mineralizácia
Tento typ mineralizácie je vyvinutý v jurských vrchnoliasových (toark) mariatálskych bridliciach obalovej série Malých Karpát v oblasti medzi obcami Borinka a Jablonové, nachádza sa na viacerých miestach aj v chotári obce Jablonové.
Sedimentárne Mn-rudy sa vyskytujú na JV od obce v doline pod horárňou Skalka, pri ceste na Turecký vrch, pod Tureckým vrchom „Na Hutňach“. Tvoria až 1 m mocné polohy v mariatálskych bridliciach. Kutacie práce pri Jablonovom sa začali r. 1874. Rudy sa ťažili krátky čas začiatkom 20. storočia na východoch , ťažili sa iba počas 1. svetovej vojny. Ruda obsahovala 20-30 % Mn a 10-15 % Fe, priemerný obsah Mn v rudách bol okolo 8-10 %. Primárne zrudnenie možno priradiť k manganitovej fácii s laterálnymi a faciálnymi prechodmi do fácie pyroluzitovej a karbonatickej. Z ekonomického hľadiska je bezvýznamné.
Lokalita Skala leží 100 m južne od kóty 401,8 m n. m., ktorá je západne od vrchu Skala, 8 km severovýchodne od Stupavy alebo 7 km východojuhovýchodne od Lozorna. Staré prieskumné práce pozostávajú z dvoch píng a dvoch háld. Nie je jasné, kde bola stará štôlňa.
Lokalita Lipníky sa nachádza 0,5 km juhovýchodne od lokality Skala severne od potoka pri lesnej ceste. Pod bývalou štôlňou sa nachádza len jedna rozsiahla halda, no menšie pingy sa dajú nájsť v priestore medzi lokalitami Lipníky a Skala.
Lokalita Lipy je na okraji vojenského priestoru Turecký vrch 3 km juhovýchodne od Jablonového na východnom svahu vrchu Lipy (472,2 m n. m.). Pozostáva z rozsiahlych háld.
Pyritová mineralizácia
V pezinsko-perneckom kryštaliniku sú známe viaceré výskyty, resp. ložiská pyritov. Jedno z nich sa nachádza pri severovýchodnom okraji chotára Jablonové, takmer 1,5 km na VSV od Tureckého vrchu (kóta 538).
Pyritové ložisko Turecký vrch, dobývané štôlňou Rudolf, leží v severnom, resp. v severozápadnom pokračovaní prvej produktívnej rudonosnej zóny amfibolitov, aktinolitických a grafitických bridlíc, v ktorej je situované Sb-ložisko v chotári Pezinka – Kolársky vrch. Ide o 600 m dlhú šošovku, kremenno-grafitovej a na okrajoch grafitovo-pyritovej rudy, uloženú v smere V-Z so sklonom 45° na S, s mocnosťou 15-20 m, ktorá sa do hĺbky spoločne so sklonom zmenšuje. Ložisko vystupuje na povrch, väčšia časť rudného telesa bola preavdepodobne oddenudovaná, pričom sa zachovala iba spodná vykliňujúca časť. Popri pyrite sú na ložisku v malom množstve zastúpené aj ďalšie sulfidy, potvrdila sa aj Sb-mineralizácia. Obsah úžitkovej zložky (síry) je 15,87-20 %. Geologickým prieskumom v 50. rokoch boli overené bilančné zásoby pre výrobu pyritového koncentrátu. Ložisko je v rezerve, čiastočne by bola možná povrchová ťažba.
LITERATÚRA:
KODĚRA, m. a kol., 1986: Topografická mineralógia Slovenska. 1. diel. Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 513-514.
ŠOLTÉS, S., 2009: Mangánové rudy v Malých Karpatoch – mineralógia, genéza zrudnenia a história prieskumu. Zborník príspevkov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou Bridlica – čierny mramor v Strednej Európe. Marianka, 3.-4. jún 2009, 42-49.
