Rača (Bratislava III)
Limonit
Veľká Baňa
Na viacerých lokalitách v Malých Karpatoch sa vyskytoval a ťažil limonit. Z ústia tzv. Rudolf štôlne, nachádzajúcej sa v chotári obce Jablonové, kde sa ťažil pyrit sa s najväčšou pravdepodobnosťou ťažil aj limonit (hnedeľ). Podľa dobových záznamov sa ho tu vyťažilo 195 centov (10,9 tony). Limonit sa taktiež vyskytoval v oblasti Perneka (vrchy Sekile, Cymbal) a pri Rači. Pyritové štôlne, ktoré boli otvorené na potoku za pezinskými kúpeľmi obsahovali pomerne slušné množstvo hnedeľa. V roku 1881 sa v okolí Borinky pokúšalo ťažiť limonit aj ťažiarstvo August pyritovej bane na Cajle. Kutacia štôlňa bola však vyrazená len do dĺžky 19 metrov. Zaznamenané boli dokonca 10 cm silné žilky hnedeľa. V roku 1913 bolo banskému podnikateľovi W. Strasserovi z Budapešti zaregistované banské pole Viliam na nerast hnedeľ. V roku 1929 mala napríklad Banská a hutná spoločnosť v Moravskej Ostrave zaregistrovaných až 65 výhradných kutísk v obciach Stupava-Pajštún (Borinka), Mariathal (Marianka)-Lamač a Bystrica pri Bratislave (Záhorská Bystrica).
Pozostatky po ťažbe limonitu sú v súčasnosti zachované na lokalite Veľká Baňa (443,8 m n. m.), ktorá sa nachádza cca. 2 km na SZ od bratislavskej mestskej časti Rača. Táto lokalita je budovaná kryštalinikom Malých Karpát a to z hornín bratislavského granodioritového masívu a polôh vysokometamorfovaných staropaleozoických hornín. Na skladbe bratislavského granodioritového masívu sa podieľajú strednozrnné až hrubozrnné muskovitické a dvojsľudné (Ms – Bt) granity až granodiority (dvojsľudové syeno- až monzogranity). Typické sú tiež žilné granitoidy, pegmatity a aplity a prevládajúcim typom sú pegmatity, ktoré vznikali primárnou kryštalizáciou z taveniny. Žily pegmatitov majú obyčajne mocnosť do 1 m. metamorfované bazaltické horniny - amfibolity sú v oblasti bratislavského masívu prevládajúco jemno až strednozrnné.
Zachované pozostatky ťažby sú vo forme krátkej kutacej štôlne, resp. podzemnej dobývky na vrchole kopca Veľká baňa. Rozsah ťažby bol veľmi malý a pravdepodobne sa jednalo o vyťaženie zvetralých výplní porúch a puklín v amfibolitických horninách. V blízkosti vrchu Veľká Baňa sa nachádza aj lokalita pomenovaná Malá Baňa a horský tok pomenovaný Banský potok, ktorých názvy tiež dokladajú tradíciu banskej ťažby v tejto oblasti.
LiteratÚra:
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 35.
