Kuchyňa
Pyritová mineralizácia
Produktívna zóna Köberling-Skalnatá-Kuchynská dolina
Na území Kuchyne sú na viacerých miestach v horninách pezinsko-perneckého kryštalinika rozptýlené impregnácie a disperzie pyritového zrudnenia rozličných genetických typov. Vystupujú v produktívnej zóne Köberling-Skalnatá-Kuchynská dolina, ako aj v širšej oblasti chotára na V až JV od Kuchyne. Ide o ložiská a zrudnenia v Modranskej doline, medzi Dolným a Horným Drevárom a pri ľavom prehu potoka; na Z až SZ od Skalnatej (kóta 715), 500 m južne od Drevára (kóta 398); v oblasti Gajdoša (kóta 653); Kuchynskej Baby (kóta 646) a medzi Kostolným potokom (chotár Perneka) a Schwanzbachom. Slabé impregnácie sa nachádzajú aj na Sb-ložisku v doline Švansbach (Schwanzbach), 600 m na S od Drevára (kóta 446).
Mineralizácia je situovaná väčšinou v silne rekryštalizovaných amfibolitoch a granitizovaných bridliciach), resp. v grafiticko-kremitých zložkách týchto bridlíc s obsahom pyroklastík. Sulfidy sa koncentrujú okolo väčších kryštaloblastov amfibolov. Zrudnenie v amfibolitoch aj sedimentárnych sériach v blízkosti s amfibolitmi sa považuje za sulfidicko-magmatické. V amfibolitoch miestami aj za neskoromagmatické až postmagmatické (pneumatolyticko-hydrotermálen. V metamorfitoch sedimentárneho pôvodu má toto zrudnenie epigenetický charakter. V sedimentárnych sériach sa považuje za sedimentárne syngenetické. Na genézu a mineralogické zloženie rúd vplývali ešte metamorfné procesy. V produktívnom súvrství majú rudy vysoký obsah pyrotínu.
Aj keď zrudnenie dosahuje pozoruhodnejšie rozmery a bolo sledované viacerými kutacími štôlňami medzi Skalnatou a Vysokou, bohaté rudné telesá sú zriedkavé a pre ťažbu pyritovo-pyrotínových rúd nemajú veľký význam. Chemické zloženie rôznych typov rúd stanovené polarograficky: Fe 9,0-37,1; Mn 0,005-0,03; Cu 0,008-0,052; Ni 0,048-0-0,114; Zn+Co 0,025-0,090 hmot. %.
Hydrotermálna antimonitová mineralizácia
Tento typ mineralizácie sa v chotári obce vyskytuje na dvoch miestach, a to na lok. Skalnatá a Schwanzbach.
Lokalita Skalnatá
Z viacerých ložísk a výskytov antimonitu v pezinsko-perneckom kryštaliniku tretím najvýznamnejším ložiskom, resp. výskytom je Kuchyňa pri Skalnatej. Nachádza sa na SV od Perneku, asi 1 km na SZ od kóty Skalnatáí (715) a 500 m na J od drevárskeho domčeka (kóta 398). Leží na severovýchodnom okraji produktívnej zóny Köberling-Skalnatá-Kuchynská dolina (označovaná ako IIc) v šošovke, resp. lavici grafitických bridlíc S-J smeru so sklonom 60-80° k SV, približne na rozhraní svorových a grafiticko-biotitických fylitov, v metamorfovanej zóne spodných svorov.
Vlastné ložisko s variabilnou, max. 5-8 m mocnosťou tvorí šošovkovité teleso s impregnačným až žilníkovým zrudnením. Sb-minerály vypĺňajú puklinky alebo drobné hniezda koncentrované v prekremenených zónach, najmä na okrajoch grafitickej šošovky, ktorá sa v smernom pokračovaní a do hĺbky zužuje na 2-0,5 mmocnú polohu grafitických fylitov iba so sporadickým zrudnením. Okrem antimonitu sa tu v značnej miere vyskytujú Pb-Sb a Fe-Sb-minerály. Na mineralizácii sa podieľali dve, resp. tri prínosové periódy (kremenno-pyritovo-arzenopyritová, antimonitovo-karbonátovo-kremenná, antimonitovo-kermezitová), ktoré sa uplatnili aj na ostatných Sb-ložiskách Malých Karpát. Mineralizácia sa zaraďuje k nízkotermálnej sulfidickejSb, ako aj Sb-Hg formácii.
História banských prác nie je dostatočne známa, zachovala sa len jediná správa z r. 1790. Zrudnenie bolo sledované viacerými banskými prácami, z najvýznamnejších to bola Trojičná a Puklišová štôlňa. Ťažba tu neprebiehala. Značne kremité rudy s malým obsahom antimónu sa získavali iba v súvislosti s prieskumnými a kutacími prácami. Podľa správy Ignáca Lilla z roku 1790 sa tu baníci bezúspešne pokúšali sledovať antimónovú žilu v tzv. Trojičnej štôlni. Bohatšia antimónová koncentrácia sa podľa tej istej správy vyskytovala v tzv. Puklišskej (resp. Puklišovej) štôlni, pri ktorej sa nachádzala aj stupa. Aj tu však bola ťažba obtiažna a komplikovaná a stupa bola často a na dlhú dobu odstavovaná pre nedostatok rudy. Archívna správa z r. 1811 sa pravdepodobne netýka tejto lokality. Podľa správy z roku 1811 sa v oblasti Kuchyne vyťažilo v období 1. 11. 1809-30.10.1810 z tzv. Georg štôlne 15 centov antimónu (840 kg) v celkovej hodnote 975 zlatých. Avšak lokalizácia Georg štôlne do spomínanej oblasti je dnes veľmi problematická. Je možné, že išlo o Juraj štôlňu (Georg) v oblasti perneckých antimónových baní.
Podľa iných zdrojov sa v chotári obce Kuchyňa úspešnejšie realizovali kutacie práce v 80-90-tych rokoch 18. storočia v chotárnom dieli „Borovička“, kde v tom čase pracovali dve štôlne: Sv. Trojica a Ján Krstiteľ. V štôlni Sv. Trojica sa ťažilo od roku 1794. Obe však zanikli pomerne rýchlo z dôvodu narastajúcej straty z nerentabilnej ťažby. Pravdepodobne sa ale jednalo o ťažbu pyritových rúd. Nové oživenie ťažby pyritovej rudy v perneckých a kuchynských štôlňach nastalo v tridsiatych rokoch 19. storočia zásluhou podnikateľských aktivít Jána Spornaffa zo Šoprone a v štyridsiatych rokoch 19. storočia zásluhou veľkopodnikateľa z oblasti pezinského baníctva baróna Augusta Várhegyho.
Pri prieskume v r. 1955-1957 sa zistil iba nepatrný rozsah zrudnenia.
Lokalita Schwanzbach (Švansbach)
Údajne ďalšie ložisko antimonitu sa nachádzalo aj na JV až V od Rožňovej, v hornom povodí potoka Švansbach (Schwanzbach), na severnom úbočí doliny, vo výške asi 300 m nad potokom a 600 m na S až SZ od Drevára (kóta 446). O ložisku nie sú z minulosti žiadne údaje. Dokladajú ho pomerne veľké a početné staré haldy, z ktorých sa však nedal presnejšie zistiť charakter ťažených rúd (pravdepodobne minerály zlato-kremennej formácie, azda galenit, zlato a antimonit). Mineralizáciu, pôvodne situovanú v grafiticko-sericitických a biotitických fylitoch a grafitických bridliciach, predstavujú v haldovom materiály zistené žilníky a žily kremeňa a karbonátov so sulfidmi, ako aj žily barytu. Je skôr bližšia k Zn-Pb-Ba-mineralizácii revíru pod Babou (chotár Perneka), ako k mineralizácii antimonitovej. Prieskumné zmáhacie práce boli neúspešné.
LITERATÚRA:
KODĚRA, m. a kol., 1986: Topografická mineralógia Slovenska. 1. diel. Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 513-514.
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 22.
