Stupava
Sedimentárna mangánová mineralizácia
Mangánové zrudnenie v Malých Karpatoch sa nachádza medzi Borinkou, Stupavou, Lozornom a Jablonovým. Zrudnenie bolo objavené približne v rokoch 1870-1874. V roku 1874 už boli udelené výhradné práva na kutacie práce v chotári obce Jablonové a na ich základe v tom istom roku aj banské polia Michal a Klaudína ťažiarstvu Sv. Augustín z Cajly. V roku 1886 máme prvý krát zaznamenanú ročnú ťažbu. Jedná sa o množstvo 20.000 kg mangánu z jablonských baní Michal a Klaudina, v ktorých v tom čase pracovalo 8 pracovníkov. Ťažba sa udržala s istými prestávkami až do roku 1985, keď dočasne zanikla. V oblasti Jablonového a neskôr aj Lozorna vykonávala kutacie práce Západouhorská montánna spoločnosť, ktorá vznikla zlúčením staršieho banského majetku a práv L. Fischauera a F. Krásu, výrobcov chemikálií a farieb z Viedne. Neskôr bolo sídlo spoločnosti preložené priamo do Jablonového. Od roku 1903 stúpla ťažba z 60.000 kg ročne na maximum 4.110.100 kg v roku 1907. V roku 1910 pracovala Západouhorská montánna spoločnosť s jedným predákom a šiestimi robotníkmi a okrem nej mal 40 výhradných kutieb na území Stupavy a Borinky W. Strasser z Budapešti. Ťažba tu prebiehala až do začiatku I. svetovej vojny.
V období rokov 1877-1912 sa v oblasti ťažby mangánových rúd v Malých Karpatoch vyťažilo celkovo 11.414 ton mangánovej rudy. Prvá doložená analýza bola robená viedenským chemikom Steinerom zo vzorky rudy z okolia Stupavy (27,08 % Mn, 11,79 % Fe, 11,45 % SiO2), ale výhradné práva na kutacie práce pri Stupave a Borinke sú z roku 1903 a 1907. V tom roku boli k banským poliam Michal a Klaudína pripojené ďalšie polia Ema, Anna a Žofia, ktoré presahovali do chotára obce Lozorno. Pri Borinke bolo v roku 1912 udelené banské pole Viliam. Pred rokom 1914 už boli bane mimo prevádzky, no počas vojny prebiehal opäť rýchly prieskum a ťažba sa sústreďovala na staré banské polia v Jablonovom a Ľudovít pri Stupave (lokalita Červený Domček). Za prvej svetovej vojny sa vyťažilo z ložísk v Lozorne a Stupave 20.000 ton rudy. Dôkazom rýchleho konca ťažby po vojne je i fakt, že v Dolnej Ľudovít štôlni ostali kompletné koľajnice. Zo starých prieskumných prác sa zachovalo len niekoľko máp banských údelov a výhradných práv na kutacie práce, ale žiadne banské ani povrchové mapy. V roku 1936 skúmal ložisko Koutek v revíri Červený domček, ktorý udáva priemerne 16,70 % Mn, 15,93 % Fe, 33,13 % SiO2. Cez druhú svetovú vojnu sa ako na všetky podobné ložiská sústreďoval záujem nemeckých geológov. Predtým v roku 1940 podal stručnú správu o zrudnení Andrusov. Csisko skúmal v rokoch 1942-1944 oblasť Lozorna, kde bola znovu vyzmáhaná štôlňa a na lokalite Červený domček boli vyrazené Horná (90 m) a Dolná (114 m) Ľudovít štôlňa. V roku 1945 robil prieskum Haberfelner a ešte v marci 1945 navrhoval v revíri Pod Zámčiskom urýchlenú povrchovú ťažbu rudy s 18-22 % Mn v oxidačnej zóne. Z prieskumu v rokoch 1943-1944 sa zachoval len jeden exemplár záverečnej správy Csisku, aj to bez máp hoci sa v texte na ne odvoláva. Od roku 1951 uskutočňoval kolektív Dr. Maheľa základný výskum malokarpatskej obalovej série medzi Borinkou a Pernekom. V roku 1952 prevzal výskum Západoslovenský rudný priekum so zámerom znovu obnoviť 100 m starých banských diel v prieskumnej oblasti, kde bol v rokoch 1943-1944 robený prieskum, ale upustili od prieskumu týchto oblastí vzhľadom na presný popis Csiska. Následný prieskum na lokalite Pod Zámčiskom predstavovali sondy a ryhy v objeme 200 m3 a vrty SLB 1 (štrukturálny vrt, nezachytil rudnú polohu pretože bol situovaný v jej podloží) a SLB 2. V roku 1953 nasledovalo ďalších 100 m3 sond a rýh a vyrazenie Mn štôlne, ktorou sa riešila otázka prechodu rudnej polohy z oxidačnej do primárnej zóny. V nasledujúcom roku uskutočňovali ďalší prieskum Mangánorudné bane Švábovce. V roku 1955 bol prieskum na lokalite Pod Zámčiskom pozastavený a pokračoval na lokalite Červený domček, kde pri nižšej kvalite boli väčšie mocnosti rudnej polohy. Obe lokality boli zmapované v mierke 1:5000, pričom museli byť použité prevažne umelé odkryvy. V oblasti vojenského priestoru sa prieskum neuskutočnil vzhľadom na to, že tam boli v minulosti situované najintenzívnejšie kutacie a dobývacie práce, takže tam neočakávali opustené kvalitnejšie rudné celky. V roku 1956 bol celý prieskum mangánových rúd zastavený a nasledovali likvidačné práce. Nedostatočná kovnatosť mangánových rúd v spomínanej oblasti a nedostatočný rozsah bohatších polôh zatiaľ nedovoľuje praktické využitie mangánu
Lokalita Pod Zámčiskom
Tento typ mineralizácie, vyvinutý v liasových mariatálskych bridliciach obalovej série Malých Karpát v oblasti medzi Borinkou a Jablonovým, nachádza sa na viacerých miestach aj v chotári obce Jablonové.
Začiatkom nášho storočia sa mangánové rudy v chotári obce na východoch aj ťažili, a to na vrchu Hrabník na SV od obce. Rozsiahle opustené práce po ťažbe Mn-rúd sa nachádzajú v revíre „Pod Zámčiskom“, kde vrstvy vytvárajú menšiu synklinálu a upadajú takmer súhlasne so svahom, čo zväčšovalo plochu povrchového vystupovania mangánového sloja. Šošovkovité rudné polohy v mariatálskych bridliciach sú tu 0,6-1,5 m mocné, s kolísavou mocnosťou 0,3-2 m a smernou dĺžkou 10-70 m. Chemické zloženie Mn-rúd – CHA (lok. Pod Zámčiskom, oxidovaná poloha): MnO2 9,38; Mn2O3 8,68; MnO 13,56; Fe1O3 16,35; SiO2 19,36 hmot. %. Obsahy mangánu v rôznych typoch slabo zrudnených bridlíc dosahujú iba 1,17-3,85 %. Primárny charakter Mn-rúd je prevažne oxidický, k výraznejšiemu obohateniu v oxidačnej zóne nedošlo. Pokles kovnatosti do hĺbky je spôsobený vykliňovaním rudných polôh, poruchami alebo nesprávnym sledovaním.
Staré prieskumné práce Pod Zámčiskom sú vzdialené približnej 1,5 km od Borinky východným smerom. Situované sú pri značkovanej lesnej ceste (žltá značka – vedie od Prepadlého na Pajštún) na juhozápadneom svahu kopca pod Dračím hrádkom (370,3 m n. m.), pričom najrozsiahlejšie haldy pred bývalou štôlňou sú západne od cesty nad horárňou. Najväčšia halda je pod bývalou Mn štôlňou, kde sa nachádzajú najväčšie a najčerstvejšie vzorky. Pozostatky starých prieskumných prác sa nachádzajú aj ďalej severovýchodným smerom pri hrebeni pod Dračím hrádkom.
Vápenec
Štôlňa v starom kameňolome stupavskej cementárne v Prepadlom
Štôlňa sa nachádza za obcou Borinka v opustenom kameňolome severne od osady Medené hámre. Pravdepodobne mala slúžiť ako príprava na komorový odstrel. Lom je situovaný na okraji borinského krasu a bol otvorený v sivých jurských vápencoch. Dva samostatné vchody do štôlne sa nachádzajú na úpätí jeho južného konca. Celková dÍžka prístupných chodieb je vyše 500 metrov.
LITERATÚRA:
KODĚRA, m. a kol., 1990: Topografická mineralógia Slovenska. 3. diel. Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1234-1235.
LEHOTSKÁ, B., LEHOTSKÝ, R., 1995: Kriticky ohrozené lokality s výskytom netopierov v Malých Karpatoch. Zborník Skupiny pre ochranu netopierov. Netopiere 1.
ŠOLTÉS, S., 2009: Mangánové rudy v Malých Karpatoch – mineralógia, genéza zrudnenia a história prieskumu. Zborník príspevkov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou Bridlica – čierny mramor v Strednej Európe. Marianka, 3.-4. jún 2009, 42-49.
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 35-36.
