Pernek
Hydrotermálna mineralizácia
Oloveno-zinková hydrotermálna mineralizácia
Podbanská dolina, Gašparová, Pod Babou
Vystupuje asi 2,5 km ja JV od Perneka, v oblasti asi 1 km na Z až SV od Pezinskej Baby v Podbabskej doline, v údolí potoka pozdĺž východných svahov Gašparovej. O Pb-Zn-zrudnení nie sú z minulosti žiadne správy, menšie prieskumné práce tu prebiehali pravdepodobne koncom 19. storočia, údajne sa tu hľadalo zlato. Z banských prác najvýznamnejšia bola štôlňa Mikuláš, ktorá sledovala nepravidelnú spodnú (dolnú) žilu až šošovku severojužného smeru a štôlničky v blízkosti štôlne Gašpar (asi 500 m na JZ od predchádzajúcej, v smere hore údolím), ktoré sledovali hornú žilu, resp. strmo uklonený žilník SSV-JJZ smeru. Mocnosti žíl sú variabilné, najčastejšie od 0,05 do 0,3 m, max. do 0,5 m, sledovali sa v dĺžke do 15-20 m, max. do 50 m. Situované sú v prechodnej zóne medzi rulami a bridlicami (svormi, resp. fylitmi). Sulfidy sú rozptýlené, aj v podobe hniezd alebo úzkych 0,5 cm mocných zón a ojedinele aj žiliek, hlavne na okrajoch kremennej žiloviny. Kvantitatívne zastúpenie sulfidov je nepatrné, prevláda sfalerit nad galenitom a ďalšími rudnými minerálmi.
Chemické zloženie rudnej výplne hornej žily: SiO2 - 63,65 %, Fe203 - 2,79 %, TiO2 - 0,11 %, MnO - 0,04 %, CaO - 0,30 %, MgO - 1,45 %, Zn - 11,27 %, Pb - 3,26 %, S - 6,64 %. Okolité horniny sú v blízkosti žíl hydrotermálne premenené. Zrudnenie sa tvorilo za silných intermineralizačných pohybov, čo malo za následok vznik brekciovitých, žilníkových a kokardovitých textúr rúd. Minerály sú často tektonicky porušené. Mineralizácia sa tvorila za mezotermálnych až epitermálnych podmienok, počas troch prínosových periód: kremenno-arzenopyritovej, kremenno-sfaleritovo-galenitovej, barytovej (horná žila) alebo karbonátovej (dolná žila). Patrí k Ag-Pb-Zn-formácii. Geneticky je spätá s granitoidnou intrúziou variského plutónu. Novšími prieskumnými prácami sa zistilo, že zrudnenie je ekonomicky bezvýznamné.
Oloveno-strieborná hydrotermálna mineralizácia
Svätodušná baňa
Tento typ mineralizácie sa nachádzal na okraji obce, pri ceste Pernek-Baba-Pezinok oproti údoliu medzi Heštúnom a Klokočinami. Dokladali ho iba archívne záznamy, najstarší z r. 1786 (ktorý hovorí o zmáhacích prácach na mieste starších banských diel) a zvyšky starých banských prác, z ktorých najvýznamnejšia bola Svätodušná štôlňa v rovnomernej doline. Podľa archívneho záznamu z r. 1786 bola Svädodušná štôlňa vyzmáhaná až k zlatonosnej žile, ktorá bola v niektorých miestach až 158 cm mocná. Za jeden rok postúpila razba štôlne o 34 m. Pri dobierke spodku chdoby sa na jednom mieste narazilo na úpadnicu, v ktorej otvorili rudnatú čočku. Správa udáva, že ruda z tejto čočky obsahovala až 4000 g striebra. Banské práce pokračovali razením slednej chodby, v ktorej bola ťažená 63,2 cm mocná zlatonosná žila, obsahujúca 7,32 g/t zlata. Jedna tona koncentrátu obsahovala až 760 g striebra. Práce v bani však boli onedlho zastavené pre veľký prítok povrchových vôd. Zároveň v okolí Svätodušnej bane sa pracovalo na pozostatkoch starých dobývok a taktiež tu bola snaha o vyzmáhanie tzv. Zubau štôlne, ktorá ležala asi 20 m od Svätodušnej štôlne, no v prácach prekážal silný zával. Posledná písomná správa je z roku 1790. V správe Ignáca Tilla sa píše, že na lokalite pracujú 2 robotníci v ďalšom razení štôlne, pretože sa narazilo na rudnú výplň s olovenými a striebornými rudami.
Novším prieskumom v r. 1955-1956 sa zistila iba časť z minulosti známych banských diel a okrem zvyškov kremenno-karbonátovej žiloviny s pyritom sa nenašli žiadne dôkazy o meneralogicko-paragenetických pomeroch ložiska. Mineralizácia vystupovala v bezprostrednej blízkosti styku kryštalinika s mezozoikom, v magmatogénnych amfibolitoch, resp. v užšej zóne silne zvrásnených aktinolitických bridlíc s polohami grafitických bridlíc, biotiticko-sericitických a chloritických fylitov, na poruchových zónach variabilného smeru (Z-V, JZ-SV a pod.) a to v podobe žily, nepravidelných väčších šošoviek až stĺpcov, koncentrovaných rudných minerálov (striebronosného galenitu, azda pyrargitu a antimonitu) sprevádzaných kremeňom a karbonátmi. Okolité horniny sú hydrotermálne premenené, vybielené, karbonatizované (kalcifikované) a impregnované pyritom, ktorý je zastúpený aj v žilovine. Mineralizácia je nízkotermálna, spätá s hydrotermálnou fázou granitovej intrúzie varískeho veku. Údaje o zásobách sa nezachovali. Ložisko bolo malé, vyťažené v 19. storočí, do hĺbky a smerne nepokračuje.
Antimonitová hydrotermálna mineralizácia
Ložisko Krížnica (Jahodnisko)
Tento typ mineralizácie je v Malých Karpatoch najvýznamnejší. V katastri obce Pernek vystupuje na známom a v minulosti exploatovanom ložisku Sb-rúd na V až JV od Krížnice (Jahodniska). Toto druhé najväčšie ložisko antimonitu v Malých Karpatoch bolo otvorené početnými banskými dielami, ktoré sú situované pozdĺž tzv. Haviarskeho jarku v závere údolia Kostolného potoku. Najväčší význam mal revír štôlne Pavol. Začiatky ťažby Sb-rúd siahajú do konca 18. storočia (r. 1790). Neskôr sa tu s prestávkami intenzívne ťažili antimónové rudy spolu s pyritovými rudami. Posledné oživenie nastalo v období prvej svetovej vojny a trvalo do r. 1922. Potom sa neťažilo až do druhej svetovej vojny, keď v r. 1940 začala v Perneku ťažiť antimonit nemecká spoločnosť Antimo A. G. so sídlom v Banskej Bystrici. Táto ťažba však mala krátky charakter. Posledné práce na tomto ložisku sa vykonávali počas prieskumu v r. 1952-1956, kedy Západoslovenský banský prieskum n. p. Turčianske Teplice vyzmáhala dedičná štôlňa Pavol. Prieskumom v r. 1952-1956 sa potvrdilo, že ložisko bolo takmer úplne vyťažené. Komplexné údaje o množstve vyťaženej suroviny nie sú známe, na začiatku 19. storočia sa v priemere vyťažili 3 t antimonitu ročne.
Mineralizácia vystupuje v tzv. produktívnej zóne pezinsko-perneckého kryštalinika v komplexe amfibolických hornín s polohami metamorfovaných pyroklastík (aktinolitických bridlíc) a grafitických bridlíc (metasapropelitov, resp. čiernych bridlíc), na miestach staršieho pyritovo-pyrotínového zrudnenia. Sb-zrudnenie je situované priamo alebo v bezprostrednom okolí grafitických bridlíc, a to v podobe impregnácií, náletov alebo je skoncentrované do nepravidelných hniezd, šošoviek, žíl, žilníkov a žilných kremenno-karbonátových zón spätých s tektonickými poruchami a puklinami. Priebeh žíl je variabilný, ale v podstate zhodný s okolitými horninami a to smeru SV-JV s úklonom 40-70° a v hlbších častiach ložiska 20-35° na S až SV. Mocnosti sú premenlivé, v priemere 0,5-1,0 m, miestami do 1,8 m a na žile Ján až 3-4 m. Rudné štruktúry ložiská majú podľa najnovších poznatokov charakter ložného zrudnenia v polohe grafitických bridlíc a z neho dovrchu vystupujúcich pravých žíl diskordantne pretínajúcich bridlice. Ich vznik sa dáva do súvislosti s mobilizáciou antimónu z podložných čiernych bridlíc. Najbohatšie rudné akumulácie sa vytvorili na križovaní žilných štruktúr a v minulosti predstavovali hlavné objekty ťažby. Sb-mineralizácia ojedinele zasahuje aj do staršieho pyritového zrudnenia, ktoré leží asi 20 m nad polohou grafitických bridlíc s ložným Sb-zrudnením.
Mineralizácia vznikala v 3 prínosových periódach: 1. kremenno-pyritovo-arzenopyritovej, 2. antimonitovo-karbonátovo-kremennej, 3. antimonitovo-kermezitovej. Lokalitu preslávili nálezy viacerých Sb-oxidov (kermezit, valentinit, schafarzikit). Zrudnenie sprevádzajú hydrotermálne premeny okolitých horní, vybielenie aktinolitických bridlíc, prekremenenie, karbonatizácia (kalcifikácia), pyritizácia a chloritizácia.
O kvalite antimonitových rúd je iba málo údajov. Na začiatku 20. storočia sa ťažili najmä bohaté rudy, ktoré sa nemuseli upravovať. Z toho dôvodu sa obsahy Sb v najkvalitnejších rudách pohybovali aj do 47-68 %, v menej kvalitných okolo 25 % a 14-4 %. Rudy určené na úpravu mali okolo 10 % Sb. Analýzy rudnej kremenno-karbonátovej žily so sfaleritom z obdobia prieskumných prác v 50. rokoch: Sb - 0,04-2,76 %; As - 0,16-4,49 %, S - 1,15-2,19 %, Zn – 0,01-0,95 %, Fe – 4,71-6,87 %. Ložisko bolo sledované aj pre obsahy zlata. Sb-rudy obsahovali 1,8-9,0 g/t Au a 1-8 g/t Ag. Obsah Au v kremenno-karbonátovej žilovine s pyritom (vzorky z prieskumu v 50. rokoch 20. stor.) sa stanovil na 0,001 g/t.
Lokalita Misársky Ostrovec (ložisko Karol)
Okrem ložiska Krížnica vystupuje Sb-mineralizácia aj v ďalších produktívnych zónach pezinsko-perneckého kryštalinika. V katastri obce Pernek je to bezvýznamný výskyt v kýzovom ložisku Karol, sledovanom rovnomernými štôlňami v oblasti Mäsiarskeho (Misárskeho) Ostrovca. Zrudnenie sa viaže na šošovkovitú žilu kremeňa V-Z smeru situovanú v grafitických bridliciach, v ktorej sulfidy tvoria menšie jemnozrnné hniezda a drúzovité výplne dutín. Okrem kremeňa sú tu zastúpené karbonáty, antimonit, gudmundit, pyrit a arzenopyrit. Zrudnenie s obsahom Sb 0,5 % nemalo väčší rozsah, a preto sa od jeho sledovania upustilo. Drobný výskyt antimonitu sa pravdepodobne nachádzal aj 300 m na SV od Misárskeho Ostrovca, 700 m na Z od kopca Čmele - v oblasti štôlne Valentín a Florián. Údajne sa antimonit v malom množstve vyskytoval aj na pyritovom ložisku medzi Konskými Hlavami a Gašparovou. K tomuto typu mineralizácie pravdepodobne patria aj žilky kalcitu a kremeňa s ojedinelými sulfidmi v hrubozrnných amfibolických gabrodioritoch v lome na okraji Perneku. Z oblasti Gašparovej zo štôlne Peter sa uvádza z hydrotermálne premenených amfibolických hornín 10-30 cm mocná karbonátová žilka červenej farby značne znečistená oxidmi Fe (hematitom).
Pyritová mineralizácia
Ložisko Krížnica (Jahodnisko)
Tento typ mineralizácie predstavuje známe a v minulosti ťažené ložisko Krížnica (Jahodnisko). Otvorené bolo početnými štôlňami (Pavol, Zubau, Juraj a i.) pozdĺž Haviarskeho jarku v závere údolia Kostolného potoka. Výskyty rúd sa prerušovane tiahnu až do oblasti kóty 600 S od kopca Čmele.
Ťažba pyritových rúd tu bola úzko spätá s ťažbou antimonitových rúd. Jej začiatky spadajú do rozhrania 18.a 19. storočia (možno ju považovať za prvú svojho druhu v celom Uhorsku). Úplne sa rozvinula až v druhej polovici 19. storočia, keď sa rudy využívali na výrobu kyseliny sírovej v Pezinku-Cajle. Krátke oživenie ťažby počas prvej svetovej vojny trvalo iba do r. 1922. V tomto období tu bola na odvoz rúd do obce vybudovaná úzkokoľajná železnica dĺžky 7,5 km.Ložisko poskytovalo najkvalitnejší pyrit z celej oblasti Malých Karpát. Intenzívnou ťažbou sa zásoby rúd takmer vyčerpali. Novší prieskum tu prebiehal v 50. rokoch, nepriniesol však pozitívne výsledky. Komplexné údaje o množstve vyťaženej suroviny nie sú známe. V r. 1916-1922 sa ročne vyťažilo od 418 do 3811,8 t s obsahmi S – 35 %, koncom roku 1920 sa zvýšila denná ťažba rúd až na 50 t, celkove sa v tomto období vyprodukovalo 14283 t pyritových rúd a koncentrátov s obsahom 6000 t S.
Pyritové zrudnenie sa viaže na mocnejšie polohy grafitických fylitov vystupujúcich v zóne aktinolitických bridlíc uprostred amfibolitov. Pozostáva z konštantne vyvinutých max. 2-3 m mocných dvoch lavíc, resp. polôh a pyritových impregnácií. Spodná lavica mala 0,2-1,0 m, vrchná 0,5-1,5 m mocnosť, oddelené boli 0,2-0,8 m vložkou slabšie zrudnených bridlíc. V staršej literatúre sa tieto lavice nesprávne považovali za epigenetické, resp. hydrotermálne žily a metasomatické telesá postrednoliasového až terciérneho veku. Polohy rúd sú uložené konkordantne s vrstevnatosťou okolitých hornín., v smere SZ-JV so sklonom 35° na SV. Ložisko je priečne tektonicky silne porušené. Samotné rudy sú slabšie metamorfované, okrem pyritu sa ojedinele našli drobné hniezda pyrotínu. Na ložisku je vyčlenených niekoľko typov rúd (grafitovo-kremenno-sulfidické až kremenno-sulfidické, amfibolicko-sulfidické a i.).
Priemerné chemické zloženie rúd: S - 18,23-31,99 %, Fe - 12,7-31,0 %, SiO2 - 20,46-33,43 %, Ni - 0,044-0,126 %. Obsah Au v amfibolite s jemnozrnným pyritom bol stanovený na 0,025 g/t (vzorky z novšieho prieskumu).
Lokalita Misársky Ostrovec (ložisko Karol)
Ďalšie pyritové ložisko je situované v severozápadnom pokračovaní najvýznamnejšej produktívnej zóny z katastra mesta Pezinok s ložiskom Augustín. V katastri obce Pernek ide o ložisko označované ako Karol alebo pod Mäsiarskym (Misárskym) Ostrovcom. Nachádza sa asi 700 m na Z od kopca Čmele. Zrudnenie tu vystupuje v podobe hrubozrnných impregnácií, lavicovitých polôh, šošoviek a nepravidelných hniezd v grafitických bridliciach a fylitoch situovaných v polohách aktinolitických bridlíc. Mineralizácia je v dôsledku slabšieho uplatnenia metamorfózy monotónna, iba malá časť pyritu je zmenená na pyrotín. Z niekoľkých vyčlenených typov rúd prevládajú grafitovo-kremenno-sulfidické a kremenno-sulfidické rudy so zreteľnými páskovanými textúrami. Ložisko je silne tektonicky porušené, vyvalcované, má malú mocnosť, ekonomicky bezvýznamné. Otvorené bolo počas prieskumných prác v r. 1955.
Bohatšie pyritové zrudnenie v podobe impregnácií a žiliek v amfibolitoch a najmä grafitických bridliciach sa nachádza ešte medzi Konskými Hlavami a Gašparovou. Obdobné výskyty v doline Kostolného potoka pri kóte 531 preverené prieskumnou štôlňou Johan sa ukázali nebilančné.
Pyritové a pyritovo-pyrotínové zrudnenie ako nepatrná bežná zložka amfibolitov má viac-menej regionálne rozšírenie. Vystupuje najmä v okolí Klokočín, Gašparovej, Mäsiarskeho Ostrovca, na V od Drienovej hory a v celej širokej oblasti medzi Kostolným potokom až Schwanzbachom v katastri obce Kuchyňa.
Sedimentárna mangánová mineralizácia
Lokalita Hute
Tento typ mineralizácie je vyvinutý v jurských - vrchnoliasových (toark) mariatálskych bridliciach obalovej série Malých Karpát, v oblasti medzi obcami Borinka a Pernek. Vystupuje južne od obce na lokalite Hute. Rudy sa začiatkom 20. storočia krátky čas na východoch ťažili. Primárne zrudnenie možno priradiť k manganitovej fácii s laterálnymi a faciálnymi prechodmi do fácie pyroluzitovej a karbonatickej.
LITERATÚRA:
KODĚRA, m. a kol., 1986: Topografická mineralógia Slovenska. 1. diel. Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 904-916.
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 21-22.
