4. Dobývanie s výstužou
Podstatou tohto dobývacieho spôsobu je sústavné zaisťovanie dobývacieho priestoru výstužou, ktorá sa stavia súčasne s postupujúcim výlomom rudy.
Dobývanie s výstužou sa používa pri ložiskách s nepevnou rudnou výplňou a s nepevnými okolitými horninami. Je to nákladný spôsob, ktorý sa používa pri dobývaní ložísk bohatých a drahých rúd neželezných kovov, kedy je základnou požiadavkou veľká výrubnosť a malé znečistenie rúbaniny.
Podľa druhu použitej výstuže a vlastného spôsobu dobývania sa delí na:
- dobývanie so zosilenou rozpínkovou výstužou
- dobývanie s rámovou výstužou
- dobývanie s priestorovu výstužou
Tieto spôsoby je možné použiť pri všetkých úklonoch ložiska a často sa kombinujú so zakládkou.
Dobývanie zosilenou rozpínkovou výstužou sa používa pri dobývaní žilných ložísk malej až strednej mocnosti (do 3 až 4 m). Dobýva sa výstupkovým dobývaním v blokoch o dĺžke 40 až 50 m a o výške etáže 30 až 50 m. Výhodami je vysoká výrubnosť (asi 95 %), selektívne preberanie rudy na pracovisku. Nevýhodami je veľká spotreba dreva (0,15-0,25 m3 na 1 m3 rudy), nízka produktivita a vysoké náklady.
Dobývanie s rámovou výstužou sa používa pri dobývaní žilných ložísk s nepevnými a nesúdržnými bočnými horninami a to väčšinou v kombinácii s čiastočnou alebo plnou zakládkou. Zvyčajne sa bloky ťažia po vodorovných vrstvách výšky 2 až 2,5 m. V každej vrstve sa ihneď za postupujúcim výlomom stavajú rámy vo vzdialenosti 1 až 2 m od seba. V priaznivejších podmienkach sa rámy stavajú na prahy uložené priečne a pozdĺžne na zakládke. Podobne aj v tomto prípade sú nevýhodami vysoké dobývacie náklady a malá produktivita práce.
Priestorová (kocková) výstuž sa používa pri dobývaní ložísk o väčšej mocnosti v pomeroch, kedy ruda aj bočné horniny sú veľmi nesúdržné a kedy nie je možné dobývať inak ako v malých úsekoch, ktoré sa musia ihneď vystužovať. Výstuž tvorí pevne skĺbená konštrukcia pravidelných štvoruholníkov. Základná jednotka sa skladá zo štyroch zvislých stojok, štyroch vodorovných stropníc a štyroch vodorovných vzpier. Stojky preberajú zvislý tlak, stopnice a rozpínky zvyšujú pevnosť a stabilitu celej kostry. Jednotlivé články sa v v uzloch spojujú na čap tak, aby spojenie bolo jednak pevné, jednak aby umožnilo pripojiť ďalšie susedné jednotky, takže výstuž potom tvorí jeden pevný celok. Dobývanie s priestorovou výstužou sa kombinuje zvyčajne so zakládkou (najčastejšie plavenou)
Obr. 17: Druhy zosilenej rozpínkovej výstuže: a) rozpínka podoprená šikmou rozpínkou; b) rozpínky podoprené stojkami; c) rozpínky so stojkami a stropnicami; d) uklonená trojuholníková výstuž (Trnka, Balla, Herel, 1969).
Obr. 18: Výstupkové dobývanie s rámovou výstužou (Trnka, Balla, Herel, 1969).
