Podzemie Malých Karpát
„...Pri slove baník, asi každého z nás napadne robotník so zašpinenou tvárou a rukami od prachu, vychádzajúci z nejakej pre nás neznámej štôlne alebo šachty. Takúto predstavu si vybavujeme podľa kníh, ktoré sme čítali alebo podľa filmov, kde jednými z postáv boli baníci pracujúci v podzemí. Dá sa povedať, že táto predstava je veľmi presná, a tak ako si pamätáme tieto postavy z kníh a filmov, do veľkej miery vystihuje aj skutočný obraz človeka pracujúceho v hlbinných baniach. V minulosti, ale aj relatívne nedávno ešte počas dvadsiateho storočia, prebiehala na Slovensku intenzívna ťažba a povolanie baník bolo v mnohých oblastiach bežné a dokonca v mestách a obciach, kde sa v ich okolí ťažili nerastné suroviny, to bolo častokrát najtypickejšie zamestnanie väčšiny pracujúcich mužov...“
„...Možno málokto z nás, okrem geológov, historikov a bývalých baníkov vie, že aj v pohorí Malých Karpát sa v minulosti intenzívne ťažili ložiská nerastných surovín, a to hlavne kovov. Toto okrajové pohorie Západných Karpát nie je popri iných pohoriach s bohatstvom ložísk bezvýznamné. Práve naopak, aj tu boli už v minulosti hľadané a objavené ložiská drahých kovov a neskôr aj ďalších rúd a nerudných surovín. Bohatstvo ložísk po celom území Slovenska, hlavne v stredoslovenskej banskej oblasti, nie je pre nás neznáme, veď bola na ňom vybudovaná slávna história našej krajiny. Ale to, že pestrá škála mineralizácie sa vyskytuje aj v Malých Karpatoch, je známe väčšinou iba odborníkom a nadšencom histórie a prírody...“
Okrem podzemných banských diel je v knihe pozornosť venovaná aj geologickej stavbe pohoria, výskytom a ložiskám nerastných surovín, ako aj ťažbe kameňa v povrchových lomoch v minulosti a dnes.
„…Historický kameňolom nad bratislavskou mestskou časťou Devín pravdepodobne slúžil už v prvých storočiach nášho letopočtu počas rímskej doby. Vyskytujú sa tu podobné typy hornín, v ktorých boli založené rímske lomy v Hainburských a Litavských vrchoch v susednej oblasti Rakúska…
…V minulosti bol okrem kamenných kvádrov dopyt aj po vápne, ktorým sa omietali budovy. Preto na miestach s výskytom vápencov sa ľudia živili tým, že dolovali vápenec, vyrábali z neho nehasené vápno a na vozoch ho dovážali do miest, kde sa používalo na zhotovovanie vápenných omietok. Zdroj vápna sa hľadal vždy v najbližšom okolí miest, kde sa kamenné domy stavali. Takouto prácou sa živili napríklad aj miestni obyvatelia z Pezinku – miestna časť Cajla. Prvá písomná správa o ťažbe kameňa v okolí Pezinku pochádza z roku 1699, ale vápenec sa takýmto spôsobom doloval už v stredoveku…“
Na 204 stranách je textom a fotografiami priblížená atmosféra, história a pamiatky bývalej banskej činnosti vykonávanej v pohorí Malých Karpát od Bratislavy na juhu až po Smolenice na severe. Baníkmi boli v podzemí pohoria v minulosti vyrazené kilometre banských chodieb rôznych tvarov a veľkostí, mnohé hlboké šachty a komíny. Ťažilo sa tu najmä zlato, pyrit a antimonit a v menšej miere aj viacero ďalších nerastov a hornín. Táto oblasť je tiež významná z hľadiska výskytu viacerých minerálov, ako napríklad schafarzikitu, ktorý bol objavený a prvýkrát opísaný práve z Perneku, najkrajších vzoriek kermezitu výraznej višňovočervenej farby a vejárovitých agregátov valentinitu alebo zriedkavých kryštálov brandholzitu vyskytujúceho sa iba na štyroch miestach na svete.
Kniha je momentálne nedostupná; o jej druhom vydaní budeme informovať.
Spolok pre montánny výskum
